reklama

Slovenská európska každodennosť 3: Podnikateľská arogancia

Včera bol zvláštny deň. Znovu som pocítila, v akom paradoxnom prostredí žijeme... a prepačte, že svoj blog znovu používam namiesto inštitútu lampárne.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Tí, ktorí ma poznáte, viete, že sme s manželom dlhšie žili v Belgicku. Nikdy sme tam so službami nemali väčšie problémy a ak, tak možno len také, ktoré súviseli s osobnou lenivosťou konkrétneho koncového pracovníka, tj. toho, ktorý mal prísť niečo namontovať alebo podobne. Vždy fungovali objednávky aj cez internet a zákazník vždy popredu vedel, koľko bude platiť. Napríklad aj v reštaurácii sme spokojne a bez obáv platili kartou. Vedeli sme, že čašník nás skrátka neokradne - a aj túto skutočnosť sme si uvedomili až vtedy, keď sme mali na návšteve známych zo Slovenska. V pizzérii sme platili kartou a oni len krútili hlavami nad našou dôverčivosťou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vzhľadom na moju nekonfekčnú postavu si oblečenie kupujem cez internet v Anglicku. Táto firma pre moletky má výborné ceny, ale predovšetkým má široký sortiment tovaru, ktorý KAŽDÝ DEŇ spestruje a výborný systém častých zliav. Minule mi poslali veci bez poštovného, hoci moja objednávka neprekročila ich limit. Aby ten limit prekročila, najskôr mi zarátali oblečenie bez zliav a potom na konci faktúry uplatnili zľavu. Na Slovensku by to obchodník urobil naopak, len aby som zaplatila aj poštovné. Včera som im, napríklad, po prvýkrát vracala poštou oblečenie, a v maili, v ktorom mi vygenerovali kód pre vrátenie tovaru, sa mi ospravedlňovali, že si musím sama zaplatiť poštovné, keďže som medzinárodný zákazník. Človeka to až tak pohladí na duši! Naši internetoví predajcovia sa väčšinou ani neobťažujú, aby poštovné (prípadne poštovné a balné) vôbec vyčíslili, nieto ešte aby sa ospravedlňovali za to, že si ho musíte zaplatiť sami, keď tovar vraciate!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A potom popoludní manžel vybavoval internet u UPC!

Keďže nám končí dvojročná viazanosť, samozrejme, že sme hľadali najlacnejšieho poskytovateľa. Našli sme iba UPC s ich reklamou na (pre nás výhodnú) službu za 9.90 mesačne. Manžel v piatok vyplnil internetový dotazník, po ktorom malo logicky nasledovať kontaktovanie operátorom. Hoci uviedol čas medzi 16 a 19, operátorka mu volala o 15.45, kedy ešte sedel za volantom. Nezadržateľný prúd jej slov nedovoľoval, aby pochopila, že má zavolať neskôr, lebo on šoféruje a nemá na ňu čas. Zrejme sa urazila, keď ju zastavil dôraznejšie (ale stále taktne), lebo sa už neozvala, a do UPC sme po vyše hodine čakania volali na zákaznícku linku napokon my. Tu sa manžel, celý prekvapený, dozvedel, že za lacnejší internet budeme musieť zaplatiť akýsi prestupový poplatok vo výške 50 euro, ktorý však v súvislosti s totuto službou nikde nenájdete. Nielenže UPC vo svojich reklamách nepíše ani len maličkým písmom, že k supervýhodnej cene budete musieť ešte čosi doplácať, ale ešte vám to povedia iba tak medzi rečou. A vraj je to v ich cenníku, ale prečo to nepovedia rovno, ako rovno všetko píše napríklad O2? Škoda, že O2 robí domáci internet iba v Česku!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jeden môj známy dostával od UPC upomienky o nezaplatení ešte dva roky potom, čo sa presťahoval celkom inde, no hlavne potom, ako tie upomienky dávno zaplatil. Hoci mal (našťastie aj po presťahovaní!) dôkazy o zaplatení, ktoré im v kópii poslal, upomínali ho znova. Tak ho nahnevali, že okamžite, ako sa dalo, odhlásil káblovku aj na novom mieste bydliska a kúpil si satelit. Rok na to ho však znovu niekoľkonásobne upomínali kvôli tomu istému zaplatenému dlhu, lebo na miesto prišla nová pracovníčka. Tak ho to naštvalo, až prestrihol kábel káblovky vo svojom byte...

Včera vo večerných televíznych novinách prebehla správa o tom, ako vláda nevychádza v ústrety podnikateľom. Ako sa zhoršuje podnikateľské prostredie, čo si, podľa mňa, všimol asi každý z nás. (Minule sa nás majiteľ našej obľúbenej reštaurácie vo Vinosadoch spýtal, či ju nekúpime, lebo on skrátka končí... Boli sme z toho smutní, lebo je to jediná reštuarácia v okolí, kde sa človek naje v pokoji a dobre, kde nemáte pocit: "rýchlo sa nežer, zaplať a vypadni!". Podobne príjemná bývala v Rači, ale aj tam sa za posledný rok zopsuli: zvýšili ceny, "zdizajnovali" prostredie, čím celkom zmizla útulnosť...)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nemyslím si, že za zlé zisky podnikateľov môže iba vláda alebo kríza. Keď sa bližšie pozrieme okolo seba, keď si lepšie uvedomíme každodenné situácie spojené so službami či nákupmi, nemáte pocit hlúpej strihanej ovce?

Do istej miery za to môže aj všeobecne rozšírený a na Slovensku taký kvitnúci zmysel pre snobizmus. Stále sme bezbranní voči nadvláde "značkovosti", hoci väčšinou ide o pseudo značkovosť: veď aké už je značka napríklad Kenvelo? Dior je značka, Valentino je značka, Malboro je značka, ale Kenvelo? Obchodníci túto vlastnosť radi využívajú, aby nám predali každú somarinu pekne draho - ale to už je naša hlúposť!

Druhá vec je, že obchodníci si stále zákazníka dostatočne nevážia ani v iných súvislostiach. Veď: prečo stále musíme byť v strehu a hľadať stále "čo za tým je", lebo pokusy o oblafnutie nás sprevádzajú na každom kroku napríklad aj napriek Zákonu na ochranu spotrebiteľa?

Prečo si stále nemôžeme skutočne slobodne vybrať hoci aj zdravotnú poisťovňu? (Vyzerá to tak, že môžeme, ale ono je to vždy z blata do kaluže - veď toľko poisťovní už zaniklo! Alebo šachovanie s druhým pilierom?) Prečo teda v praxi naše konkurenčné prostredie pripomína skôr materskú škôlku ekonomiky než fungujúci tržný systém, ktorý dokáže bojovať o zákazníka? Prečo ma na každom kroku musí valcovať stupídny plagát s reklamou? (Prejdite za hranice a pozrite sa, či si napríklad v Rakúsku vaše oko neodpočinie skôr pohľadom na krajinu!) Prečo míňame lesy na letáky v schránkach, ktoré naozaj využije možno desať percent obyvateľstva a ktoré vám tam hodia aj napriek tomu, že si dáte na schránku upozornenie, že o letáky nemáte záujem? Prečo ma minimálne raz do týždňa otravuje cez telefón nejaký marketing (a to ešte s operátorom/kou, ktorý/á ani nedokáže normálne vyslovovať a nie je mu/jej rozumieť)? Prečo máme často pred dverami rôznych dílerov od T-comu či pseudoplynárov? Prečo, keď človek volá na zákaznícku linku, tak si najskôr musí vypočuť tisíce reklám?

A prečo musia byť televízne reklamy so slovenským dabingom také arogantne argesívne? V mnohých prípadoch sú aj gramaticky nesprávne. Týka sa to predovšetkým životných a neživotných tvarov "o neho" namiesto "oňho" a pod., (a to aj napriek Zákonu na ochranu jazyka!) ale to už som zašla od arogancie voči zákazníkovi veľmi ďaleko - alebo možno ani nie...

Martina Monošová

Martina Monošová

Bloger 
  • Počet článkov:  119
  •  | 
  • Páči sa:  0x

O všetkom krásnom alebo šokujúcom, čo ma prinútilo napísať o tom aj čosi iné ako román:-) Som autorka románov (nielen pre ženy): Lásky o piatej (2005, 2012), Anglické prebúdzania (2006), Klišé (2010), Zlodeji bozkov (2012), Sladké sny (2013), Lekcie z nenávisti (2013), Miluje-nemiluje, idem! (2014), Perly tej druhej (2014) Zoznam autorových rubrík:  Celkom mimoMixtúraOdraz spoločnostiMódaRecenzieSúkromnéO vzťahochNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu