reklama

Nebuďte ovce a poďte voliť!

Opäť sa nám zvolebnieva a ja skúsim napísať aspoň maličký burcujúci protest. Nie za konkrétnych ľudí, ktorí kandidujú, ale protest za nás, za tých, o ktorých tu, ako vždy, ide…

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

 ... lebo vždy tu ide o nás, o tých, ktorí v tejto krajine žijeme. Nejde o politikov, ktorých si zvolíme - a nielen preto, že v momente, ako sa dostanú, kam chcú, mnohí akoby ohluchli, oslepli, prípadne sa stali robotmi, čo verklíkujú bez zmyslu dokola to isté - česť výnimkám!

 Môžno aj pri týchto voľbách si väčšina poviete: "Načo pôjdem voliť, aj tak sa nič nezmení?" Alebo ešte lepšie (teda horšie!): "Ja sa im na tie voľby môžem vykašľať, nepôjdem voliť, veď ja im ukážem!"

 Prvá veta "Načo pôjdem voliť, aj tak sa nič nezmení?" vypovedá o našej skepse. Ale to, že sme stratili nádej, nie je chyba politiky. Je to chyba nás, lebo "ak sa nič nezmenilo", tak hádajte, kto s tým asi mohol niečo urobiť? Alebo chcete tvrdiť, že voľby v našej krajine sú nedemokratické a zmanilupované? Veď to je predsa hlúposť! Tomu by neveril ani najväčší volebný skeptik! Možno ešte ovplyvňovanie a podplácanie v niektorých rómskych dedinách na hranici civilizácie… ale v globále? Tomu predsa nikto neverí!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Tak kde je teda chyba? Prečo nie sme spokojní, keď máme právo voliť (tj. môžeme si vybrať, koho chceme), voľby sa pravidelne opakujú a sme si istí, že voľby nie sú zmanipulované? Kde je chyba?

 A tým prichádzame k druhej vete, ktorou sami seba a svoje najbližšie okolie skeptici tak radi kŕmia: "Ja sa im na také voľby môžem vykašľať, nepôjdem voliť, veď ja im ukážem!" Niekedy sa zdá, že je to dobrý nápad. Nepôjdem voliť - veď aj tým vyjadrím názor. No dobre, vyjadrím. Ale čo tým získam? Čo získam, ak sa dobrovoľne vzdám svojho práva? No podľa mňa: vôbec nič. Minimálne preto, že to väčšina tohto národa robí opakovane a opakovane sa tým nič k lepšiemu (aspoň podľa tej väčšiny národa) nemení. Teda sami sme sa už presvedčili, že "neísť voliť" ako protest nefugnuje. A tí, čo tam zostávajú, sa všeobecnej apatií iba tešia, lebo ich verní voliči prídu voliť zaručene!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Nemáte pocit, že ignorovania volieb už stačilo? Že postoj "trucovité decko" nás stojí kopu energie a peňazí, ktoré sa do celého toho volebného cirkusu vkladajú? Nemáte pocit, že je to od nás dosť nezodpovedné? Vážne si táto krajina môže dovoliť takto mrhať prostriedkami? Nuž ale, keby išlo len o tie premrhané prostriedky…

 Môjmu starému otcovi vzali komunisti pár rokov po vojne pri znárodňovaní koňa, dve kravy a niekoľko políčok, ktoré sa v našej rodine dedili a poctivo obrábali po generácie… a aby poníženia a krivdy nebolo dosť, nakoniec ešte musel ísť pracovať do toho družstva, kam mu odviedli jeho dobytok a kde skončili jeho polia. A potom ďalšia potupná maškaráda v podobe "socialistických demokratických" volieb, kedy všetci dostali na lístku predtlačené meno kandidáta a to s veľkou "slávou" povinne hádzali do volebnej urny. Kto by sa nezúčastnil, ten mal obrovské problémy. Vie si toto dnes ešte niekto predstaviť? Vžiť sa do tej trapnosti, nechutnosti, ktorou voľby pred Revolúciou bývali? A my, ktorí si môžeme slobodne vybrať, my, o ktorých priazeň sa usilujú mnohokrát aj pocitví a šikovní ľudia, sa teraz milostivo rozhodujeme, či "im ukážeme, ako nepôjdeme voliť", či voľby odignorujeme, či sa nám uráči brať voľby vôbec na vedomie?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Tak potom AKO sa môže niečo zmeniť, keď dobrovoľne zahadzujeme jediný nástroj zmeny, ktorý v rukách máme? Prečo si nedokážeme uvedomiť súvislosti, nevážime si voľby, túto jednu z mála našich skutočne demokratických slobôd, jeden z mála spôsobov, ktorým môžeme ovplyvniť politiku a dianie okolo nás? Veď MY tam tých ľudí volíme! Našimi rukami prechádzajú ich mená, keď ich krížikujeme na volebnom lístku!

 Nuž, ja určite voliť pôjdem. Ako vždy. Možno ma kandidát sklame, ale veď aj on je v konečnom dôsledku iba človek. Nevadí, veď o pár rokov môžem zvoliť niekoho iného...

 ... lebo o pár rokov budú ďalšie voľby.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 ... lebo, ak sa ma raz za čas náš štát konečne opýta na môj názor, tak mu skrátka odpoviem.

 ... lebo inak by sa môj starý otec v hrobe obracal… že on nemohol, ja môžem, nič s tým neurobím a ešte sa pri tom tvárim urazene.

Martina Monošová

Martina Monošová

Bloger 
  • Počet článkov:  119
  •  | 
  • Páči sa:  0x

O všetkom krásnom alebo šokujúcom, čo ma prinútilo napísať o tom aj čosi iné ako román:-) Som autorka románov (nielen pre ženy): Lásky o piatej (2005, 2012), Anglické prebúdzania (2006), Klišé (2010), Zlodeji bozkov (2012), Sladké sny (2013), Lekcie z nenávisti (2013), Miluje-nemiluje, idem! (2014), Perly tej druhej (2014) Zoznam autorových rubrík:  Celkom mimoMixtúraOdraz spoločnostiMódaRecenzieSúkromnéO vzťahochNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu