Akú cenu pre nás má Zlatý slávik?

Autor: Martina Monošová | 11.10.2013 o 13:37 | (upravené 11.10.2013 o 15:08) Karma článku: 8,19 | Prečítané:  281x

... už asi žiadnu. Ale ako je možné, že sa táto dobrá tradícia mohla len tak ľahko a šmahom ruky zrušiť?! Osobne mi je celkom jasné, prečo záujem o súťaž Zlatý slávik postupne klesal. Sama som ho roky na 95% odignorovala. Ale nie preto, že by ma hudba nezaujímala alebo preto, že by mi nezáležalo na tom, kto vyhrá. Lebo na tých 5% som súťaž sledovala, len som popri inom programe na Slávika prepínala iba počas reklamy. Prečo len vtedy?

Nuž, lebo Zlatého slávika nesledovali iba pojašení tínedžeri, ktorí už ale tiež nie sú až takí pojašení, ako scenáristi a organizátori hlavnej šou pri Slávikovi predpokladali. Málokto má dnes už záujem o galavečer s pseudokiksami a la osemdesiate roky (no, možno devädesiate!). Všetky galavečery obdobných súťaží sa za posledné roky niesli v duchu nejakej divnej šou, na ktorú skrátka nikto nebol zvedavý. Z tohto hľadiska sa obávam o osud súťaže OTO, lebo ani na to sa zrejme nemôže pozerať nikto s IQ vyšším ako 70...

Napriek tomu som si istá, že naši speváci a naše osobnosti (nielen televíznej obrazovky) ľudí zaujímajú stále. Ale zrejme málokto je (podobne ako ja) ochotný sledovať arogantnú kvázizábavu.

Niekto hovorí, ze Eurovízia je nuda. Možno je. Možno. Ale stále žije, lebo ľudia ju udržať chcú. A hlavná šou je vedená v duchu galavečera podľa tradičných spoločenských kritérií, žiadne excesy, akože "niekoho uniesli", "niekto akože neprišiel", a podobne umelé a trápne efekty. Naozaj nechápem, kto vymýšľa takéto odpudivé scenáre! Ale možno preto, že Eurovíziu organizuje vždy iba víťazná krajina, tak sa podobne ako olympiáda stala vecou národnej prestíže. Prečo si my nemôžeme uchovať niečo, v čom bola naša vlastná (síce len hudobná, ale predsalen tradičná a celonárodná) prestíž?

Tradícia je tradícia a každý ju pokladá za samozrejmú. Presne za takú sme pokladali Zlatého slávika. Za niečo, čo tu skrátka JE. Divák má totiž stále záujem o "svojich" víťazov, s ktorými sa chce stotožňovať. Veď prečo všetci tak zbožňujú hokejistov? Lebo sa v ich víťazstve vidia!

Všetci potrebujeme mať k niečomu úctu, cítiť nadčasovosť a nemennosť tradície a v neposlednom rade vnímať tú neuchopiteľnú "vyššiu energiu krásna", ktorú každé kvalitné umenie prináša. No a okolo kvality potom už netreba robiť další humbuk. Jasným príkladom je Marika Gombitová, na ktorú ľudia nikdy nezabudli, hoci sa na pódiách už dávno neobjavuje. Nezostala súčasťou minulej éry, lebo jej skvelý talent sa dotkol hviezd - a ktovie, kam by sa ešte bola dostala... A hoci sa jej kariéra osudovo skončila predčasne, ľudia si ju zapamätali a znovu a znovu dlhé roky za ňu hlasovali...

Viem si predstaviť, že hlavným dôvodom pre zrušenie Slávika nebol ani tak nezáujem zo strany divákov a verejnosti, ako skôr nezáujem ľudí hlasovať cez pomerne drahé SMS, ktoré kvôli tomu skrátka prestali vynášať. Jasné, že všetko na tomto svete - a zvlášť v šoubiznise - podlieha peniazom. Ale niektoré veci by mali byť národu sväté a mal by si na nich zakladať, teda by nemalo byť automatické, že ak nejaká tradícia prestane "vynášať", tak ju jednoducho zrušíme. Neverím, že to napadlo iba mne, ale možno sa mohlo popremýšľať, či sa Slávik nebude konať napríklad raz za tri roky, raz za päť rokov, alebo sa pod hlavičku Slávika mohla rovno šupnúť sesterská akcia Aurel. Premýšľal o tom niekto?

Akoby Slovensko zaklial zlý čarodejník a nedokážeme si udržať to, na čom by nám všetkým malo záležať. O niečom, čo sa stalo súčasťou nášho slovenského kultúrneho po(d)vedomia ako súťaž Zlatý slávik, by podľa mňa patrilo do rozhodovacej kompetencie Ministerstva kultúry SR. Lebo Slávik sa stal už takou silnou súčasťou našich životov, ktorú každý pokladal za úplne automatickú. Nikto by iste neprotestoval, ak by bola podporovaná z našich daní, prípadne sa mohla nejako tranformovať do lacnejšej verzie (veď kedysi sme nehlasovali preto, aby sme vyhrali auto, ale preto, aby v súťaži vyhral náš favorit!) Lebo na svojich Slávikov sme boli vždy viac-menej hrdí, viac-menej sme ich registrovali a viac-menej sme k nim vzhliadali. A v tomto je predsa podstata kultúry a dôležitosť umenia: že ľudí povznáša, inšpiruje, napĺňa... skrátka robí ich život lepším.

Koľko rokov po revolúcii to trvalo, aby si naša krajina začala vážiť vlastných umelcov? Spevákov i spisovateľov. Po rokoch socializmu, kedy sa nesmelo počúvať nič "zvonka" (ledva sa k nám dostal Drupi) a ľuďom sa vnucovalo len to "naše" (zo socialistického tábora a aj to ešte poriadne scenzurované), tak v deväťdesiatych rokoch po našich spevákoch nikto ani neštekol. Každý sa (celok logicky) nevedel nabažiť toho zo západu, aj keď to častokrát nebola len kvalita... A dnes, keď už mladá generácia vníma našich spevákov so zahraničnými úplne rovnocenne, tak zrušíme to najlepšie, čo v slovenskom hudobnom svete čosi znamenalo a zázrakom pretrvalo roky. Zrušiť súťaž Zlatý slávik osobne pokladám za rovnaký národný prešľap, ako keď sa za socíku rúcali sochy Márie-Terézie alebo Štefánika. Je smutné, že ani dnes si na Slovensku nevieme udržať žiadnu dobrú tradíciu. Nejaké "rodinné striebro" by sme si naozaj mali vedieť uchovať napriek kríze, dobe, nedostatku peňazí, okolnostiam...

Hoci si teraz "naša rodina" nemôžeme dovoliť servírovať na "striebre" a zostalo by na pár rokov schované v pivnici, načo je dobré hneď ho vyhadzovať?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?