Hana Lasicová: Pravdivý príbeh lži (recenzia)

Autor: Martina Monošová | 17.9.2011 o 8:33 | (upravené 17.9.2011 o 8:46) Karma článku: 3,97 | Prečítané:  757x

Reklamný slogan na zadnej strane knihy „lasicovský humor a vassaryovská noblesa" nie je v žiadnom prípade presný. Hoci sa chvíľami iba ťažko dá ubrániť takejto paralele (lebo textu Hany Lasicovej nemožno uprieť nadsádzku a rozhľadenosť), z tieňa svojich rodičov už dávno vystúpila. Aj touto knihou znovu dokazuje, že je rozhodne a predovšetkým sama sebou.

Hana Lasicová je vo svojej druhej knihe Pravdivý príbeh lži predovšetkým výbornou pozorovateľkou. Jej plnokrvné postrehy zo života bežných parížanov a detailnými vykresleniami zákutí Paríža približuje frankofónnu kultúru nielen čitateľom, ktorí mali možnosť zažiť mesto na Seine na vlastnej koži. Text knihy ponúka oživenie i používaním francúzskych slov, ktoré výborne dokreslia jej atmosféru a medzi riadkami pochopíme, že láska hlavnej hrdinky Natálie k Parížu je láskou samotnej autorky.

Lasicová je schopná výbornej psychologickej skratky. Opisom postáv má ambíciu čitateľa poučiť, zaujať, zatiahnuť do deja, pričom ho ale neobťažuje. Rozpriada hru, kedy jej inteligentne nadnesený štýl hraničí možno až s intelektuálnym čítaním a netradične invenčným záverom svoju knihu zaraďuje k priam detektívnemu žánru.

Téma "lásky v Paríži" môže zaváňať miernou klišeovitosťou a príbeh mladej Slovenky, ktorá odíde do "veľkého sveta", by k tomu zvádzal takisto. Veď: kto by sa nechcel zamilovať v Paríži? Kto by netúžil po romantike, akú dúfame, že nájde iba v rozprávkovom prostredí? Ale ako sa toto všetko môže skončiť? Ak by príbeh zakončila šťastne, čitateľ by sa cítil ako zavarený v presladenom kompóte. Ak by sa príbeh skončil potupným návratom zadĺženej hlavnej hrdinky domov, čitateľ by sa cítil oklamaný. V oboch prípadoch by autorka skĺzla k niečomu, "čo sme tu už mali" a dôvod, prečo príbeh Natálie napísala, by po literárnej stránke vyšiel naprázdno. Knihu by sme potom mohli bezpečne zaradiť medzi "oživené" bedekery a brali by sme ju skôr ako sladšiu verziu exkurzie po Paríži.

Ani jedno sa však v prípade Pravdivého príbehu lži nedeje. Autorka svojho čitateľa neutopila v obligátnosti, v žiadnom prípade neskĺzla ani k banalite sentimentu. Hana Lasicová svojho čitateľa skúša: "Viedla som ťa krok za krokom: dával si pozor?" Kolotoč sa dokrúti, dočítali sme posledný riadok... a čitateľ nemôže nad knihou prestať rozmýšľať! Spája si súvislosti, spätne sa dostáva k dobre prešpekulovaným podrobnostiam, ktoré autorka spriadla s hodinárskou precíznosťou, použijúc odbivuhodné znalosti ľudskej psychiky.

Pokiaľ si radi necháte zamotať hlavu dômyselne vystavaným druhým (akoby tým "menej dôležitým") plánom príbehu, Lasicovej Pravdivý príbeh lži čítajte pomaly. Efekt záveru, podobne ako pri už spomínaných detektívkach, môže prekvapiť iba pri prvom čítaní.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?