Laurence Cossé: Už nepíšete? (recenzia)

Autor: Martina Monošová | 16.9.2011 o 10:35 | Karma článku: 3,80 | Prečítané:  277x

Na stránkach pomerne nenápadnej knihy Už nepíšete? od súčasnej a veľmi úspešnej francúzskej autorky Laurence Cossé sa v bežných a na prvý pohľad každodenných príbehoch vďaka majstrovskému podaniu odzrkadľuje neobyčajná krása všednosti.

Zbierka jedenástich poviedok približuje čitateľovi nielen neopakovateľné pocity a pohľady, ktoré spisovateľ pri svojej tvorbe zažíva a každý, kto aspoň raz pocítil nutkanie niečo napísať, sa v niektorom z hrdinov poviedok nájde, ale zdanlivou ľahkosťou prístupu k textu autorka predovšetkým búra mýty a piedestály, ku ktorým sa literárna tvorba v posledných rokoch obracia. Nepracuje s módnou absurdnosťou pointy, okázalosťou či bombastickosťou. Nehrá sa zbytočne so slovíčkami, a tak sa nezahráva ani s čitateľom. Laurence Cossé svojim neopakovateľným štýlom stavia na najlepších princípoch toho, čo robí text čitateľsky príťažlivý. Každá z jej poviedok je iná nielen príbehom, ale je iná predovšetkým spôsobom, štýlom, akým je napísaná.

Pri čítaní jednotlivých poviedok sa zdá, akoby každú poviedku napísal iný autor - až tak sa Cossé dokázala vymaniť z vlastného pohľadu! Tento princíp je dôkazom talentu skúsenej a plodnej spisovateľky, pretože dokáže byť nielen dobrým pozorovateľom a psychológom, ale navyše príbeh napíše z uhla, ktorý najlepšie zodpovedá zámeru jej pointy.

Všetky príbehy majú rovnakú tému: hrdinovia napísali alebo sa chystajú napísať svoje prvé dielo. Niektorí z nich sa po prvých úspechoch nečakane stiahli a autorka sa pokúša hľadať odpoveď, prečo nepokračujú v začatej ceste - z toho otázka v názve zbierky. Iní hrdinovia zasa tápu na tŕnistej ceste k dokončeniu prvotiny alebo pri ťažkom pokuse nájsť znovu inšpiráciu, vďaka ktorej by zopakovali prvý úspech, ktorý bol v mnohých prípadoch iba šťastnou náhodou.

Laurence Cossé všetkým svojim hrdinom venuje stopercentnú pozornosť. Kreslí uveriteľný svet, panoptikum postavičiek, prežívajúcich vlastné životné úskalia, kedy je bolestivý proces literárnej tvorby odhalený až na kosť. Hádam najlepšie ho autorka charakterizuje v celkom poslednej poviedke: "...autori sa cez vlastnú tvorbu usilujú pochopiť samých seba, vniesť jasno do svojich temných stránok, zmierniť svoju náladovosť, zachytiť poryvy svojej mysle, stotožniť sa s vlastnými názormi, vybiť nadbytok energie, až kým nepocítia nefalšovanú radosť..."

Túto neodškriepiteľnú literárnu lahôdku, v ktorej sa vďaka brilantnému, profesionálnemu a nešablónovitému prekladu PhDr. Vladimíry Komorovskej zachoval typický francúzsky šarm, obdiv k životu a entuziazmus, iste ocení každý, kto sa k dobrej a nadčasovej knihe rád vracia.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?